Možnosť prevencie proti ESCA pri zimnom reze vínnej révy

Možnosť prevencie proti ESCA pri zimnom reze vínnej révy

Vinice

Základom preventívneho rezu vo vzťahu k chorobe ESCA je obmedzenie počtu rezných rán, a pokiaľ je to možné, vyhnúť sa veľkým rezným ranám do starého dreva.

Ak sú veľké rezné rany nevyhnutné napr. z dôvodu architektúry révového kríka alebo regenerácie révy, je potrebné rany ošetriť prípravkami, ktoré sú na tento účel k dispozícii.

Zimný rez by mal byť v podstate vykonávaný s minimálnym počtom rezov a čo najjednoduchším spôsobom, ktorý je šetrný k révovému kríku.

Pomerne dlhú dobu je známe a prakticky preukázané presychanie veľkých rezných rán, ktoré môže viesť k rozvoju bielej hniloby, ktorá spôsobuje deštrukciu dreva (Obrázok 1).
 


Obrázok 1 - Výrazné poškodenie dreva bielou hnilobou.

Stále diskutabilnou témou sú v súvislosti s technikou prevedenia zimného rezu tzv. vešiaky. „Vešiaky“ môžu mať však svoj význam aj v obmedzení presychania dreva.

Prepážka (diafragma) ako nástroj na blokovanie presychania dreva.

Jednoročné drevo pri vinnej réve má svoju špecifickú stavbu. Letorast viniča sa skladá z uzlov (nôd) a článkov (internódií) (Obrázok 2). Dĺžka internódií je závislá na odrode a podmienkach pre rast viniča. Niektoré odrody majú krátke články (Sauvignon blanc, Tramín), niektoré zase dlhé články (Dornfelder, Frankovka). Články v bazálnej časti ťažňa sú väčšinou kratšie. Dĺžka článkov rozhoduje o zaťažení révy a tvarovaní plodného dreva. Poznatkov o dĺžke článkov je možné využívať pri zelených prácach, najmä pri podlome.


 
Obrázok 2 - Články a uzly na reze letorastu.
 
V prípade jednoročného dreva sa prepážka podieľa na obmedzení rozširovania nekrotického pletiva (Obrázky 3 a 4). HIDALGO (1991) uvádza, že prepážka má priamy podiel na obmedzení dehydratácie, potom čo je vykonaná rezná rana. Počas a po ukončení vegetačného obdobia a po reze sa rýchlo tvoria tylózy a uzatvárajú ranu v xylému u letorastov (jednoročného dreva), čo umožňuje oklúziu (upchatiu, uzavretiu) až 85% ciev (SUN a kol., 2006).


 
Obrázok 3 - Obmedzenie presychania dreva prostredníctvom prepážky.



Obrázok 4 - Obmedzenie presychania dreva prostredníctvom prepážky.
 
„Vešiaky“ preto môžu byť prevenciou proti hĺbkovému poškodeniu dreva. Veľké rezné rany (viac ako dvojročného dreva) môžu viesť k vystaveniu vodivého systému prostredia, čo vedie k prirodzenej dehydratácii a odumieraniu buniek priľahlých k miestu rezu. Na tomto základe sa potom vytvárajú rozsiahle odumreté oblasti známe ako dedikované (vysušené) kužele, ktoré čiastočne utesňujú poranenia a pôsobia ako fyzikálna bariéra medzi vodivým systémom a prostredím, ale ktoré môžu byť kolonizované hubami (TRAVADON a kol., 2016, CHOLET a kol. , 2021). Prítomnosť tohto nekrotického dreva v trvalých štruktúrach viniča môže sa prenášať na potenciálne škodlivý vplyv, ako sú čiastočné obštrukcie vodivého systému (ROLSHAUSEN a kol., 2010). HIDALGO (1991) uvádza, že nekróza dreva začína dehydratáciou buniek zasiahnutých v rane a pokračuje nekrózou priľahlého pletiva, vďaka strate funkčnosti. Rezné rany vytvorené príliš blízko kmienka alebo kordónu, môžu podporovať rýchly rozvoj suchého nekrotizujúceho dreva pod plochou rany pletiva exponovaného ku vzduchu.

Vhodné je preto minimalizovať rezy do starého dreva a rez vykonávať predovšetkým v rámci jednoročného dreva. Inovovaný spôsob pestovateľského tvaru a rezu podľa Simonit-Sircha preto vychádza v Guyotovom reze. Je však kombinovaný aj s vytvorením krátkych ramien zo starého dreva, ktoré budú predstavovať trvalú štruktúru kríka a umožnia sústrediť rez práve na jednoročné drevo (Obrázok 5).


 
Obrázok 5 - Tvar a rez s krátkymi ramenami zo starého dreva.
 
Simonit-Sirch uvádza aj pravidlo, že aj pri reze jednoročného dreva je vhodné vždy ponechať bazálne očko a tým vytvoriť aj malý „vešiačik“. Prepážka tak obmedzí presychanie dreva. Hladký rez naopak zvyšuje poškodenie starého dreva presychaním.

Zimný rez je možné vykonávať rôznymi spôsobmi. Každý vinohradník si taktiež môže vytvoriť svoj vlastný spôsob. Pri reze je však potrebné minimalizovať rezy do starého dreva, uplatňovať poznatky o vplyve prepážka na presychanie dreva a nebáť sa „vešiakov“ (obrázok 6).


 
Obrázok 6 - Pri tomto kríku je možné dobre uplatniť pravidlo s prepážkou.


Zdroj: prof. Ing. Pavol Pavloušek, Ph.D.